Personálne vyčerpanie v technologickom priemysle je taký frekventovaný jav, že sa preň začalo používať označenie „tichá kríza“. Silná orientácia na výkon, vysoké nasadenie a sedavý štýl práce spolu tvoria mix podlamujúci fyzické aj mentálne zdravie zamestnancov. Našťastie, riziká je možné vyvážiť osvieteným prístupom zamestnávateľov, flexibilitou HR oddelení a dostatkom adresných opatrení, ktoré už v preventívnej rovine zvyšujú wellbeing zamestnancov.
O tom, prečo je dôležité ľudí v tíme nielen počúvať, ale z nich aj urobiť aktívnych participantov ochrany zdravia na pracovisku, sme sa zhovárali s Petrou Bielikovou, Corporate Health & Safety Specialist IBM Slovensko.
IBM International Services Centre s.r.o. je podľa hodnotenia odborníkov iniciatívy ZFR najzdravšou nevýrobnou firmou na Slovensku. Tohtoročné víťazstvo je pre spoločnosť už štvornásobným potvrdením líderskej pozície v ochrane zdravia zamestnancov. Porotu zaujali okrem aj proaktívnym prístupom k špecifickým potrebám takzvanej sendvičovej generácie.
Mali by byť zamestnanci spoluautormi stratégie zdravého pracovného prostredia? Ako vôbec ciele v tejto oblasti komunikovať v komunitnom rámci a formou dialógu, nie imperatívov „zhora“?
Naši zamestnanci sa priamo podieľajú na tvorbe stratégie zdravého pracovného prostredia a intenzívne sa zúčastňujú rôznych wellbeingových aktivít. Tí, ktorí sa na vedení kurzov, ako sú joga či pilates, osobne angažujú, sú certifikovanými lektormi a aktivitám sa venujú popri svojej hlavnej pracovnej činnosti. Spätná väzba zamestnancov je pre nás tou najlepšou motiváciou pri vytváraní nových a zároveň zlepšovaní už existujúcich wellbeingových aktivít. Hoci je náš wellbeingový program vytvorený výlučne pre IBM na Slovensku a pokrýva potreby tunajších zamestnancov, tí majú k dispozícii aj globálne benefity, akými sú napríklad wellbeingové aplikácie, prednášky či cvičenia.
Pohoda v práci a pohoda v súkromnom živote sú dve prepojené nádoby. Čo robíte pre to, aby ste vašim zamestnancom pomohli zachovať si vnútornú vyrovnanosť?
Starostlivosť o mentálne zdravie zamestnancov je jednou z našich priorít. Všetky témy, ktoré sme zaradili do prednášok v rámci danej problematiky, vychádzali zo spätnej väzby našich pracovníkov. Prednášky prebiehali interaktívnou formou, zamestnanci sa do nich mohli svojimi otázkami aktívne zapájať. Sústreďujeme sa aj na psychologickú tematiku týkajúcu sa osobného života zamestnancov, nakoľko sme si vedomí, že pracovný a súkromný život sa navzájom výrazne ovplyvňujú.
Priemerný vek našich zamestnancov je 37 rokov. Táto veková skupina sa nazýva „sendvičová“, to znamená, že musí riešiť nielen starostlivosť o svoje deti, ale i o svojich rodičov. Daná situácia predstavuje veľkú psychickú záťaž, ktorá sa môže odraziť aj na pracovnom výkone. Samotní zamestnanci a rovnako tak ich rodinní príslušníci majú preto 24/7 k dispozícii linku pomoci.
V IBM kladieme veľký dôraz i na podporu prvostupňového manažmentu. Z tohto dôvodu bola vytvorená špeciálna pracovná skupina, v ktorej môžu manažéri, v psychologicky bezpečnom prostredí, zdieľať so psychológom, ako aj medzi sebou, problematické prípady, ktoré sa vyskytnú v ich tímoch a je ich potrebné riešiť so zamestnancami.
V čom vidíte najväčšie výzvy pri budovaní zdravých firiem v blízkej budúcnosti? Digitálna transformácia je pojem, ktorý sa pri tejto téme skloňuje najčastejšie, ale iste nie je jediný...
S rastúcim vplyvom digitálnych technológií na všetky aspekty podnikania sa firmy naozaj stretávajú s výzvou prispôsobiť sa technologickým trendom a inováciám. Je dôležité zabezpečiť, aby táto transformácia bola zameraná nielen na efektivitu a zisk, ale aj na zachovanie zdravia a blaha zamestnancov. Pre firmy sa dnes stáva prioritou poskytnúť zdroje na podporu duševného blaha svojich zamestnancov. Takýmito zdrojmi môžu byť programy na zlepšenie rovnováhy práce a osobného života, psychologická podpora či školenia na zvládanie stresu.
Firmy tiež musia aktívne pracovať na vytváraní inkluzívnej kultúry, v ktorej sa každý zamestnanec cíti ocenený a rešpektovaný, bez ohľadu na svoj rod, etnický pôvod, sexuálnu orientáciu alebo iné charakteristiky.
Tieto výzvy si vyžadujú komplexný prístup a spoluprácu medzi vedením a zamestnancami. Len tak je možné dosiahnuť udržateľné zlepšenie zdravia a blaha v pracovnom prostredí. Je potrebné aktívne komunikovať so zamestnancami a poskytnúť im potrebné školenia a podporu, aby im pomohli adaptovať sa na zmeny a umožnili využiť nové príležitosti.
V ére, keď trávievame v priemere 7 hodín denne online, je najvyšší čas rozšíriť jednostranný pohľad na technológie ako „nepriateľa“ našej pohody. Aké sú ich pozitíva v kontexte zvyšovania zamestnaneckej spokojnosti?
Rozhodne by som technológie, vo vzťahu k zamestnancom akéhokoľvek korporátu, nepovažovala len za škodlivé. Je potrebné ich vnímať komplexne, s prihliadnutím na ich pozitívne aspekty. Efektívnym využívaním technológií môžu predsa organizácie zaistiť svojim zamestnancom pohodu a vytvoriť im tak zdravšie pracovné prostredie. Poskytujú aj prístup k wellness zdrojom, wellbeing aplikáciám, nonstop monitorovaniu zdravia a v neposlednom rade, umožňujú work-life balance.