Všetky články

Predchadzajúci

Ďalší

Porotkyňa ZFR: Preteky medzi pracovným a osobným životom sa skončili

Zdravá firma roka motivuje zamestnávateľov k uvedomelému investovaniu do zdravia zamestnancov, pretože podceňovať dôležitosť well-beingu je v ére boja o talenty omyl, ktorý firmu vyjde draho. V rozhovore sa dočítate, aké sú piliere zdravej firmy aj ako sa zásadné celospoločenské zmeny ostatných rokov podpísali na našom vnímaní témy zdravia v práci.

Union Zdravá firma roka má za sebou 14 ročníkov – dosť veľa času na bilancovanie a sledovanie progresu. V čom vidíte najväčší posun zo strany účastníkov?

Zdravá firma roka sa stala prestížnym ocenením pre mnohé firmy, ktoré sa hrdia týmto titulom. Táto súťaž tak priniesla veľmi milý aspekt – je to inšpirujúca forma príkladov firiem a aktivít, ktoré prezentujú svoje programy na podporu zdravia zamestnancov a tak motivujú ostatných. Pre víťazov je výzva udržať si postavenie a obhájiť titul, pretože v tom vidia zmysel, ktorý ich firmu robí atraktívnejšiu pre existujúcich zamestnancov aj talenty na trhu práce. Veľmi musím oceniť samotné firmy. Veľakrát majú neskutočne prepracované programy na podporu zdravia, snažia sa priniesť nové aspekty do rôznych oblastí, ktoré ako porotcovia hodnotíme. Páči sa mi, keď je cítiť, že jednotlivé aktivity na podporu zdravia sa prelínajú, majú zmysel ako celok a sú ešte podporované ako zo strany HR, tak aj z vedenia firmy. Tiež oceňujem, ak sú do mnohých aktivít zapájaní samotní zamestnanci.

„Ovocné stredy“ či „multisport karty“ síce vyzerajú dobre v náborových inzerátoch, ale o spokojnosť zamestnancov sa iste treba starať systematickejšie. Aké sú teda piliere zdravej firmy?

Dôležité je zadefinovať si, ako chce firma vystupovať voči svojim interným zamestnancom, aj tým budúcim. Za každým systémom benefitov by mal byť „ príbeh“, na aké oblasti sa chce daná firma zamerať, aké ciele chce napĺňať, akú ma stratégiu. Dnes si už mnohí zamestnávatelia uvedomujú, že zdravý zamestnanec je ten, ktorý môže pre zamestnávateľa podávať výkon a prinášať firme reálne dlhodobý prínos, pokiaľ je fyzicky a psychicky v poriadku.

Pilierom zdravej firmy je predovšetkým prevencia a ochrana zdravia zamestnancov. Spoločnosti by mali aktívne dbať na minimalizovania rizika zranení a ochrany zdravia svojich zamestnancov. To sa týka ako výrobných spoločnosti, kde sú veľakrát riziká oveľa vyššie, ale aj zamestnancov, kde ich práca je zameraná na prácu v kanceláriách, kde sú zamestnanci vystavovaní stresu a dlhodobému sedeniu. Ďalším pilierom by mala byť podpora fyzickej aktivity. Firma by mala zamestnancov viesť k aktívnemu životnému štýlu – podpora formou masáži, podpora k prístupu k cvičeniu... Zdravé pracovné prostredie je tiež základným parametrom zdravej firmy, od ergonomického hľadiska, cez osvetlenie, klimatizované podmienky, ventiláciu, či podporu duševného zdravia, miesto na odpočinok.

V dnešnom hektickom a neistom prostredí pre zamestnancov firmy dôležité, aby zamestnávateľ vnímal, že podporu duševného zdravia firma berie vážne a je dôležitým pilierom firmy. Patrí sem vytváranie podporných programov, poradenstva, prístup k psychológom, podpora vyváženého života, vzdelávanie manažérov, ako identifikovať zamestnancov, ktorí majú problémy so psychickým zdravím a ako s nimi pracovať, minimalizovať stresové prostredie... Mnohé firmy majú záujem o podporu poskytovania zdravotnej starostlivosti a nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, pretože si uvedomujú, že práve prevencia umožňuje včasné odhalenie najriskovanejších civilizačných chorôb alebo závažného ochorenia, ktoré, ak sa podchytí ešte na začiatku, môže zachrániť zamestnancovi život.

Ktoré z vyššie zmienených pilierov zvyknú zamestnávatelia podceňovať?

Psychické zdravie zamestnancov. Nie všetky firmy si môžu dovoliť platiť napríklad 24/7 službu psychológov. Môžu to však riešiť formou organizovania pravidelných workshopov, školení, osvety pre zamestnancov.

V biznisovo orientovanom svete sa často firmy zameriavajú na výkon a podceňujú vyváženosť pracovného zaťaženia zamestnancov. Zamestnanci sú tak príliš zaneprázdnení, prepracovaní, čo môže viesť k ich vyhoreniu a zhoršeniu zdravotných problémov. Žiaľ, pribúda viac a viac mladších zamestnancov, ktorí majú skúsenosť s oslabením psychického zdravia a aj samotným vyhorením.

Súčasný pracovný trh je tvrdou súťažou, kde firmy bojujú o talenty. Kvalifikovaní kandidáti si môžu vyberať a z personalistov sa tak nevyhnutne stávajú aj marketéri. Je zdravé pracovné prostredie relevantný rozhodovací faktor pre potenciálnych kandidátov?

Vytvorenie zdravého pracovného prostredia je dôležitým aspektom v súvislosti s bojom o talenty. Kandidáti sú čoraz viac motivovaní nielen mzdou, ale aj pracovným prostredím, kultúrou spoločnosti, hodnotami, benefitmi zameranými na zdravie zamestnancov, ich pohodu, odpočinok. Dnes je veľký trend medzi firmami mať moderne zariadené kancelárie so zónami, ako sú rôzne oddychové miestnosti, miestnosti na brainstorming, relaxačné zóny, kde sa zamestnanci vedia stretávať a zabaviť s kolegami, ktorých často nestretnú, pretože majú možnosť pracovať z domu. Kandidátov zaujímajú aj možnosti práce z domu v kombinácii práce z kancelárie, ktorá im zabezpečí skĺbenie pracovného a súkromného života. Do popredia sa dostáva duševné zdravie, hlavne pre mladšie ročníky, ktoré túto tému vnímajú ako významnú, keďže či už na svojom vlastnom príklade, alebo z okolia zažívajú ľudí, ktorí majú problém s duševným zdravím. Preto veľmi pozitívne reagujú, ak firma poskytuje benefit spojený s využitím služby psychológov, alebo firma deklaruje, že robí často prednášky a workshopy na tieto témy.

Zamestnávatelia uvažujú pragmaticky. Ako im vyargumentovať, že „nadštandardné“ benefity zamerané na well-being zamestnancov je mylné považovať za nadštandard?

Zamestnanci, ktorí sa cítia podporovaní a majú možnosť skĺbiť svoj súkromný a pracovný život, sú oveľa efektívnejší, lojálnejší voči firme a motivovanejší pracovať. Ide o akúsi vzájomnú reciprocitu. Ak zamestnávateľ vytvára podporujúce prostredie, takíto zamestnanci považujú svoju firmu ako atraktívneho zamestnávateľa a nemajú takú častú potrebu meniť zamestnanie. Tiež to má vplyv na dobrý imidž firmy a sami zamestnanci potom majú záujem odporúčať takýto typ zamestnávateľa svojim známym. Investície do well- beingu môžu viesť k znižovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť zamestnancov. Zdraví a šťastní zamestnanci majú tendenciu vyžadovať menej zdravotníckej starostlivosti a zároveň zamestnávateľ môže očakávať menej absencií.

Internet je plný príkladov „pracovísk snov“, čo vyvoláva predstavu, že vytvorenie zdravej firmy je méta dostupná len pre korporáty s „happiness manažérmi“ a bezodným rozpočtom na internú komunikáciu. Ako presvedčiť zamestnávateľov, že ide o investíciu, nie náklad?

Je pravda, že mnohé benefity sú finančne nákladné. Na druhej strane, mnohé z benefitov sú jednoducho aplikovateľné a nestoja veľa. V prípade well- beingu je to len o nastavení pravidiel pre vytvorenie bezpečného, otvoreného prostredia. Veľakrát sami zamestnanci môžu byť súčasťou programu zdravej firmy. Napríklad ak sú certifikovanými lektormi rôznych cvičení. Firma im môže poskytnúť priestor na cvičenie a môžu tak spontánne využiť talent zamestnanca, ktorý ukazuje ostatným kolegom, ako si precvičiť chrbát. Aj pozíciu „hapiness manažéra“ si môže zobrať pod palec akýkoľvek „dobrovoľník“ z radov zamestnancov, ak cíti podporu zo strany vedenia. Mnohé firmy organizujú zdravé raňajky, niekedy to môže byť forma súťaží, kde zamestnanci donesú svoje vlastne upečené zdravé koláče a vyhlásia súťaž o najlepší. Zároveň túto aktivitu môže zamestnávateľ skĺbiť s prednáškou o zdravom stravovaní s odborníkom na výživu.Dostupné sú aj rôzne aplikácie, ktoré podporujú športové aktivity skupín zamestnancov, kde sa môžu vytvoriť rôzne súťažné tímy.

Ďalšou alternatívou je dať na niektorý z benefitov finančnú participáciu zamestnancov na poskytovaní benefitov (napríklad organizovanie masáži vo firme). Tak zabezpečíte, že zamestnanci nebudú brať daný typ benefitu ako samozrejmosť a budú ho viac využívať. Výhodou je, že mnoho akcií, benefitných programov, ktoré sa dejú priamo v priestoroch firiem, motivačne núti ľudí „ukázať sa“ vo firme, čo je aj podpora vzťahov na pracovisku. Atraktívne benefity vplývajú na mentálnu pohodu, produktivitu a efektivitu práce. Neustála fluktuácia zamestnancov má oveľa väčšie finančné dopady ako dobré nastavenie benefitov pre zamestnancov. Zamestnávatelia by si mali uvedomiť, že investícia do well- beingu môže viesť k lepším výsledkom a vyššiemu zisku. Zároveň to má vplyv na firemnú kultúru a dlhodobý úspech spoločnosti.

Ktoré zo zahraničných trendov zamestnaneckého well-beingu zatiaľ na Slovensku neregistrujete, a rady by ste?

Skôr si myslím, že už veľa spoločností sa snaží kopírovať well-being aktivity inšpirované zahraničím. Mnohé firmy začali s pilotnými projektami 4-dňových pracovných týždňov, my vo firme sme od minulého roka zaviedli takzvané happy days, čo je neobmedzený počet voľných dní pre našich zamestnancov v rámci celej firmy.

Jediné pravidlo, ktoré sme zaviedli, je možnosť vybrať si maximálne 3 happy days za sebou, pretože nemajú suplovať dovolenku alebo dlhšiu práce neschopnosť. Happy days preplácame z 80 percent hrubej mzdy. Ide o nadstavbu nad rámec zákonnej dovolenky.

Na polročnej báze sledujeme trendy, ako toto voľno naši zamestnanci čerpajú a už teraz vieme, že to bolo správne rozhodnutie, pretože benefit naši zamestnanci nezneužívajú, práve naopak, je to lákavý a zaujímavý typ benefitov ako pre existujúcich zamestnancov, tak aj pre “nováčikov”.

Často sa dnes skloňuje posun od work-life-balance k work-life-integration. Čo táto zmena znamená a ako môže zamestnávateľ docieliť, aby sa jeho tím cítil v práci „ako doma“ zmysle sebarealizácie?

Pre niektorých je už rovnováha medzi pracovným a súkromným životom prežitok a v súčasnosti je trendom integrácia pracovného života. Prečo nastala táto zmena? Súvisí to s profesiami, ktoré nám umožnili po pandémii viac pracovať z domu v kombinácii práce z officu, prípadne aj zo zahraničia, čo malo vplyv na vytvorenie priestoru na flexibilné pracovné podmienky. Tie zotreli tradičné hranice medzi pracovným a osobným životom. Dosiahnutie rovnováhy v tomto prípade nemusí byť vždy možné aj vzhľadom na vykonávanú činnosť, napríklad v prípade výrobných spoločnosti. Avšak mnoho pozícií si môže dovoliť pracovať z domu, a tým pádom to vedie k posunu ku koncepcii integrácie pracovného a osobného života, kde sa práca a osobný život nemusia nevyhnutne považovať za odlišné, ale skôr vzájomne prepojené aspekty celkového života človeka.

Dôraz sa pri tomto prístupe viac kladie na nájdenie rovnováhy jednotlivých zamestnancov a ich osobných potrieb, za predpokladu, že si človek plní svoje povinnosti. Tie sú v súlade s hodnotami, cieľmi a prioritami firmy a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí byť veľká dôvera. Umožňuje to zamestnancovi riadiť si svoj výkon a pracovné priority. Môže byť kreatívnejší, lebo necíti tlak, znižuje tým stres a vytvára aj celkovú pohodu v kruhu rodiny. Rovnako sa to týka prístupu k vzdelávaniu a rozvojovým programom aj počas pracovného času, nielen v súkromnom živote. Ďalším príkladom môže byť podpora cvičenia v pracovnej dobe, podpora flexibility pri práci a cestovaní, napríklad práce zo zahraničia a prepojenie zobratia si dovolenky a následne možnosti pracovať odkiaľkoľvek.

S odstupom niekoľkých rokov – považujete pandémiu za akcelerátor trendov zdravého pracoviska? Ostali nám ešte niektoré dobré návyky z tohto náročného obdobia?

Pandémia bezpochyby fungovala ako akcelerátor mnohých trendov v oblasti vytvorenia zdravého pracoviska. Spoločnosti aj jednotlivcov toto obdobie doviedlo k prehodnoteniu prístupu k práci a životu vo všeobecnosti. Niektoré z týchto trendov boli dočasné, avšak mnohé zmeny majú dlhodobý vplyv a stali sa trvalou súčasťou pracovného prostredia.

Jedným z najvýraznejších trendov, ktoré pandémia urýchlila, je posun k práci na diaľku. Aj keď niektoré spoločnosti začali s návratom do kancelárií, práca na diaľku sa stala bežnou súčasťou pracovného života. Sú to už štandardné otázky na pohovoroch zo strany uchádzačov, koľko dní a či vôbec umožňuje firma pracovať z domu. Pandémia priniesla so sebou zvýšený dôraz na duševné zdravie a pohodu jednotlivcov. Vyzdvihnutie tohto aspektu zdravia sa stalo prioritou a opatrenia na podporu duševného zdravia sú už súčasťou firemných kultúr.

Veľa firiem si uvedomilo, že striktné určené hodiny na prácu nemusia byť nevyhnutnosťou a umožnenie zamestnancom flexibilný pracovný čas, prispôsobený ich individuálnym potrebám, čo môže viesť k vyššej spokojnosti a produktivite zamestnancov. Pandémia prinútila ľudí zvážiť kariérne ciele a investovať do vzdelávania a osobného rozvoja. Online vzdelávacie platformy a kurzy či podcasty zaznamenali nárast popularity a mnoho ľudí si uvedomilo dôležitosť neustáleho vzdelávania a rozvoja. Pandémia priniesla tiež nový pohľad na rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Ľudia sa stali uvedomelejšími v otázke priorít a mnohí zistili, že zdravý pracovný život nemusí znamenať neustále pretekanie medzi prácou a osobným životom.

Všetky články

Predchadzajúci

Ďalší