Všetky články

Predchadzajúci

Kedy (ne)ísť do práce, a ako sa pripraviť na „jesenné choroby“? Odborník odporúča prevenciu i otužovanie

S čím sa najčastejšie stretávate vo Vašej ambulancii, čo dospelých ľudí najväčšmi trápi?

Na všeobecnej ambulancii pre dospelých sa stretávame so všetkými fyzickými, ale i psychickými ťažkosťami, ktoré ľudí trápia. Keďže tieto ambulancie tvoria bránu do systému zdravotnej starostlivosti, je pochopiteľná takto obrovská šírka problémov. Najčastejšími sú v závislosti aj od sezónnosti ochorenia dýchacích ciest, muskuloskeletálneho, teda pohybového systému a kardiovaskulárneho systému.

Máte pocit, že ľudia vedia, kde majú čerpať o svojom zdraví informácie?

Je to dosť individuálne v závislosti od veku, vzdelania, schopností práce s novodobými informačnými zdrojmi, ale i záujmu o svoje zdravie. Starší pacienti viac čerpajú informácie z TV, od lekárov, resp. zdravotníkov, prípadne z nejakej tlačenej formy dostupnej napríklad v čakárňach. Mladší podstatne viac siahajú po dostupných informáciách z iných zdrojov napr. z internetu. Tu mám za potrebu spomenúť, aj v súvislosti s prekonanou pandémiou, že mnohí ľudia si nevyberali práve najlepšie zdroje informácii. V tejto oblasti považujem za viac ako vhodné pomôcť verejnosti v orientovaní sa vo svete informácií dostupnými na webe istou triážou dôveryhodnosti zdrojov. Samozrejme, je na človeku, či siahne po informáciách z overených a kvalitných zdrojov, alebo menej kvalitných či dokonca rovno zavádzajúcich. Určite však odporúčam informácie od odborníkov, lekárov, zdravotníkov.

Ako súvisia ich ochorenia s prácou?

Celospoločensky pozorovateľné zmeny vidíme aj v ambulanciách a to na type zdravotných ťažkostí. Pozorujeme zmeny v súvislosti so životným štýlom na pracovnom trhu, ale aj v súvislosti so zmenami klímy. Spomeniem napr. ochorenia pohybového systému. Boli tu pred pár desaťročiami a sú i teraz. Ich etiológia, pôvod, príčina sú však značne rozdielne. Kým v minulosti to boli viac poškodenia z opotrebovania či poranenia, dnes sú to skôr ťažkosti z nedostatku pohybu a obezity či jednostrannej záťaže. Pri ochoreniach dýchacích ciest sa zásadným spôsobom zväčšil počet pacientov s chorobami dýchacích ciest neinfekčného pôvodu. Kým v minulosti prevažovali skôr infekčné t.j. vírusové a bakteriálne ochorenia, dnes sú to okrem stále prítomných infekčných ochorení aj ochorenia iného pôvodu. U mladých ide o početné respiračné alergie a u starších aj v súvislosti s vekom a dlhodobým fajčením, či v minulosti zásadne horším ovzduším a pracovným prostredím rôzne ochorenia pľúc a dýchacích ciest.

Kedy človek jednoznačne (ne)má ísť do práce?

Vo všeobecnosti, keď je človek zdravý a mám tým na mysli fyzicky i psychicky. Nemal by byť v práci vkontakte s inými ľuďmi v čase, kedy je nosičom infekčného, na ostatných vskutku jednoduchou cestou prenosného, ochorenia. Tiež vtedy, ak by charakter práce predlžoval dĺžku jeho liečby, nebodaj by mu charakter práce škodil. Infekčné ochorenie pre vlastné dobro, ale i dobro spoločenské, treba vyliečiť minimalizáciou fyzickej aktivity, pokojom a liečbou. Zo spoločenského pohľadu ho jednoducho netreba šíriť. Liečba jednoduchých infektov dýchacích ciest trvá približne týždeň a nesprávny režim prináša často predĺženie dĺžky ťažkostí, o šírení nehovoriac. Iné ako infekčné poškodenia zdravia nie sú z tohto pohľadu spoločensky tak závažné, no je potrebné mať stále na zreteli, aké benefity resp. aké komplikácie samotná práca so sebou prináša.

Stretávate sa s tým, že ľudia mávajú tendenciu nedoliečiť si ochorenie, lebo sa „ponáhľajú“ do práce?

Je to veľmi individuálne a záleží to od mnohých faktorov. Často sa však stretávam aj s fenoménom a tlakom na neodôvodnené predlžovanie PN. Žiaľ, máme veľmi zle nastavený systém sociálneho zabezpečenia práceneschopnosti, je celkovo neférový s možnosťou zneužívania.

Vnímate trend aj zhoršujúceho sa duševného zdravia?

Áno, rôznych typov úzkostných, depresívnych, panických či zmiešaných porúch badateľne pribúda. Tiež v súvislosti so starnutím populácie, presnejšie predlžujúcou sa dĺžkou života, rastie počet pacientov s poruchami v súvislosti so starnutím, rôznych demencií a podobne

S jeseňou prichádzajú práve spomínané prechladnutia či iné „sezónne“ choroby. Ako sa na ne môžeme pripraviť?

Dostatkom pohybu, obzvlášť na čerstvom vzduchu a v prírode. Pestrou stravou s dostatkom vitamínov všetkého druhu, ktoré sú obsiahnuté v zelenine, ovocí, či rybách, prípadne v mnohých doplnkoch, ktoré sú voľne predajné v lekárňach. Nezaškodí dlhodobé otužovanie sa. Nemusíme byť rovno ľadové medvede, no v domácnostiach je vhodné neprekurovať a nebáť sa vyjsť na pár minút na čerstvý vzduch možno naoko neprimerane oblečený. S týmto všetkým nikdy nie je neskoro začať. Samozrejme, odporúčam očkovanie proti všetkým infekčným ochoreniam, počnúc chrípkou, očkovaním proti pneumokokom a ešte stále tu máme i COVID-19. Je vhodné správať sa ohľaduplne k sebe ale i okoliu, neísť pri prejavoch infekčného respiračného ochorenia do kolektívov. Ak je to nevyhnutné, v prípade cesty k lekárovi či do obchodu, nehanbiť sa a nasadiť si rúško, aby ste niečo nechcene „nedarovali“ spolupacientom, spolucestujúcim, spolunakupujúcim, svojmu lekárovi či zdravotnej sestre, pretože tí by chýbali mnohým. Stačí byť jednoducho zodpovedný a ľudský.

MUDr. Dušan Bráz vyštudoval LF UPJŠ v Košiciach, ako lekár pôsobil 12 rokov pre Ozbrojené sily SR, niekoľko rokov tiež pre záchrannú zdravotnú službu. V súčasnosti pracuje ako všeobecný lekár pre dospelých a zaujíma sa aj o zlepšovanie zdravotníckeho systému.

Všetky články

Predchadzajúci